Čo je choroba DNA - arthritis urica, hyperurikémia, pakostnica či zvýšená kyselina močová: aké sú príznaky, prevencia, liečba a vhodný jedálniček?

19.7.2021

Dna je zápalové ochorenie prejavujúce sa hyperurikémiou (zvýšená hladina kyseliny močovej) a akútnou artritídou epizodického charakteru, ktorá môže zájsť až do chronicity. Klasická manifestácia dny veľmi často spočíva na zásadách životosprávy.

Designed by Freepik

Čo je to dna?

Ochorenie dna - arthritis urica, je známe už od čias Hippokrata. V minulosti sa o ňom hovorilo ako o ochorení kráľov a bohatých ľudí, pretože nim trpeli tí, ktorí nemali núdzu o jedlo a nápoje. Je známa tiež pod názvami pakostnica, lámka, alebo podagra.

Dna je heterogénne, podmienené, pomerne časté metabolické ochorenie. Je spôsobené poruchou látkovej výmeny kyseliny močovej - zníženým vylučovaním kyseliny močovej (vzniká v ľudskom organizme ako konečný produkt odbúravania nukleových kyselín, ktorá sa v podobe drobných kryštálikov ukladá do kĺbov a ďalších vnútorných orgánov a poškodzuje ich) alebo jej nadprodukciou, ktorého dôsledkom je ukladanie nátriumurátových kryštálov v synoviálnej tekutine a tkanivách, teda jej ukladanie v koži, kĺboch a obličkách.

Dna je zápalové ochorenie prejavujúce sa hyperurikémiou (zvýšená hladina kyseliny močovej) a akútnou artritídou epizodického charakteru, ktorá môže zájsť až do chronicity.

Klasická manifestácia dny veľmi často spočíva na zásadách životosprávy.

 

Má to svoj odraz aj v dávnej histórii, v dobe starých Rimanov, kedy bolo známe, že dnavý záchvat sa často objavuje „pos excessum in Bacchho et Venere” = po nadmernej konzumácii vína a telesnej lásky.

Typickým znakom tohto ochorenia je dnavý záchvat, ktorý môže postihnúť ktorýkoľvek kĺb a trvá v priemere od 4 do 6 týždňov.

 

Dna choroba, príznaky

Obr. 1 Arthritis urica

 

Prečo vzniká dna?

Prebieha množstvo výskumov, ktoré nám pomáhajú objasniť problematiku, diagnostiku, liečbu a prevenciu tohto ochorenia.

Choroba dna je vo veľkej miere dedičná (z genetického hľadiska sú za vznik dny zodpovedné enzymatické abnormality a znížená exkrécia urátov), vtedy postihuje aj ľudí, ktorí sa  stravujú zdravo. Diagnostikovaná je najčastejšie medzi 40 až 50 rokom života (do skupiny najviac ohrozených patria obézni muži so sklonom k cukrovkehypertenzii) a má výrazný vplyv na kvalitu života. Z celkového počtu pacientov tohto ochorenia predstavuje až 90% mužov a 10% žien. U žien sa často objavuje v období menopauzy a trpí ňou približne 0,1 až 0,65 % žien. Dna sa v súčasnosti prejavuje u 10 % celosvetovej populácie a počty chorých sa neustále zvyšujú, pribúdajú ľudia, u ktorých sa vyskytuje  postihnutie kĺbov horných končatín.

Ako sa ochorenie prejaví? Veľakrát sa vyskytuje v podobe dnového záchvatu práve v období pobytu v nemocnici následkom stresu, operačného výkonu, zmenou pitného režimu, zmenou stravy a celkového zdravotného stavu. Rizikové faktory, je možné rozdeliť na neovplyvniteľné a ovplyvniteľné.

V bežnom živote - ovplyvniteľné faktory, sa vyskytujú pri zmene životného štýlu, či stravovacích návykoch (prejedanie sa a obezita), častejším užívaním diuretík a bežných liekov, kyseliny acetylsalicylovej, cyklosporínu a niektorých antituberkolytík a tiež predlžujúcou sa dĺžkou života, ďalej hypertenzii, metabolickom syndróme, chronickom ochorení obličiek a artróze (to predurčuje k lokálnej depozícii kryštálov). U niektorých chorých vzniká dna v súvislosti s príjmom potravín bohatých na puríny (červené mäso, vnútornosti, zabíjačkové jedlá, morské plody), pri nadmernej konzumácii ostro korenených jedál a tiež zvýšeným príjmom alkoholu, čo vedie k vzostupu hladiny kyseliny močovej v sére.

Medzi neovplyvniteľné faktory patrí:

  • Genetika - veľmi vzácne sú monogénne poruchy (spôsobujú defekty enzýmov v metabolizme purínov, čo vedie k zvýšenej produkcii kyseliny močovej). Hlavne u mužov genetika úzko súvisí s familiárnou predispozíciou.
  • Vek - vo všetkých vekových skupinách sú  hyperurikémiou viac postihnutí muži ako ženy.
  • Rasa - medzi najrizikovejšiu skupinu patrí afroamerická rasa.

 

Ako rozpoznáme dnu?

Medzi dospelou populáciou je pravdepodobnosť ochorenia u mužov o 10 až 20 % vyššia ako u žien. V tele ženy sa tvoria estrogény, ktoré podporujú vylučovanie kyseliny močovej obličkami. V menopauze ich hladina dramaticky poklesne a tým vzniká riziko zvýšenia  kyseliny močovej v krvi.

Akútnymi príznakmi dny sú náhle, silné bolesti jedného alebo viacerých (akýchkoľvek) kĺbov, ich opuch, či prehriatie a príležitostne sa dostaví aj horúčka a celkový pocit choroby. Ak sa akútne príznaky neliečia, bolesti pretrvávajú priemerne dva až tri týždne a intervaly medzi záchvatmi sa môžu skrátiť, čím môže dôjsť k rozvoju chronického priebehu, kedy sú už príznaky trvalé, no nie až také výrazné ako pri akútnom záchvate. Rokmi sa v kĺboch môžu objaviť deformácie a v blízkosti kĺbov a iných tkanív sa niekedy vyvinú uzly (tofy) dny. Obličky môžu reagovať tvorbou obličkových kameňov alebo z dlhodobého hľadiska ich zlyhaním.

Návšteva praktického lekára, internistu a urológa je nevyhnutná  pri každom záchvate dny alebo pri podozrení na dnu a tiež v prípade, že dna je známa v rodine. Potrebné je skontrolovať hladinu kyseliny močovej a zistiť možné ochorenie.

 

Dna choroba, prejavy

Obr. 2 Postihnutie kĺbov pri ochorení DNA

 

Všeobecne dnu delíme aj na primárnu a sekundárnu.

Primárna dna sa vyskytuje u 90% chorých ľudí, ktorých sa určitá časť prejedá potravinami bohatými na puríny a konzumuje alkohol a ďalšia časť chorých sú „nadproduktormi“ kyseliny močovej. Väčšia časť chorých s primárnou dnou má poruchu vylučovania kyseliny močovej a táto forma je poväčšine výsledkom vrodenej metabolickej poruchy - Lesch-Nyhanovho syndrómu.

Sekundárna dna postihuje asi 10 % chorých, kedy je prítomné aj iné ochorenie, ktoré vedie k  hyperurikémii. Jedná sa o ochorenia so zvýšeným bunkovým obratom a nadprodukciou kyseliny močovej (zhubné nádory alebo zhubné ochorenia krvi, hemolytické anémie) a ochorenia obličiek vedúce k zníženému obličkovému vylučovaniu, chronická otrava olovom, vysoká hladina lipidov v krvi, dlhodobé hladovanie, nevyvážená cukrovka, vplyv liekov, strava s vysokým príjmom purínov, nadmerné požívanie alkoholu, silná fyzická námaha, niektoré lieky proti bolesti (napr. kyselina acetylsalicylová), diuretiká, preháňadlá alebo dokonca cytostatiká, zvyšujúce hladinu kyseliny močovej v krvi.

 

Diagnostika dny, jej príznaky a prejavy: kedy je to dna?

Diagnostika dny spočíva v tom, že v rannom štádiu ochorenia sa prejaví:

  • akútna artritída,
  • každá diagnosticky nejasná, pomaly prebiehajúca artritída u mužov,
  • súčasný výskyt urolitiázy a kĺbových komplikácií,
  • kombinácia nejasných kĺbových problémov aspoň s dvoma nálezmi: diabetes mellitus, arteriálna hypertenzia, zvýšená hmotnosť, hyperlipidémia a predčasná, ťažká arterioskleróza,
  • podozrivý nález pri röntgenovom vyšetrení,
  • opakovaný dôkaz hyperurikémie pri nejasných kĺbových problémoch alebo pri anamnéze ľadvinovej koliky.

 

Laboratórne vyšetrenie pri dne:

  • v priebehu akútneho záchvatu býva zvýšená hodnota sedimentácie červených krviniek (v ojedinelých prípadoch môže dosahovať vysoké hodnoty),
  • krvný obraz býva zvyčajne v norme,
  • močový nález býva bez patologických odchýlok (koncentrácia kyseliny močovej v krvi sa vyšetruje nalačno, po prerušení podávania liekov, ktoré ju ovplyvňujú. U chorých ľudí trpiacich dnou sa vyšetruje kyselina močová v moči - množstvo, ktoré sa vylúči močom za 24 hodín - vylúčenie viac ako 3,6 mmol/24h = nadprodukcia urátov).
  • Prítomné kryštály natriumurátu zistené v tofoch alebo synoviálnom výpotku.

 

Röntgenový obraz pri dne v prípade akútneho dnavého záchvatu býva negatívny - necharakteristický, avšak pri opakovaných dnavých záchvatoch sa môžu na postihnutých kĺboch objaviť príznaky sekundárnej osteoartrózy. Pri chronickej dne sú už viditeľné okrúhle a ostro ohraničené kostné erózie, najčastejšie sa prejavujúce na koreňových kĺboch palcov nohy.

 

Dna chorboa, kyselina močová v krvi

Obr. 3 Akútny dnavý záchvat na metatarzofalangeálnom kĺbe palca nohy

Aké sú hodnotové kritériá pre dnu?

Subkomisia Americkej reumatickej spoločnosti v roku 1977 vytvorila klasifikáciu kritérií, ktoré sa dodnes používajú. Jasná diagnóza dny je v kĺbovom výpotku dokázaná prítomnosťou kryštálov nátriumurátu a možno ju diagnostikovať s prítomnosťou šiestich klinických kritérií z dvanástich, ktorých senzitivita a špecifickosť pri šiestich kritériách sa pohybuje až okolo 90 %.

Prirodzený priebeh ochorenia zahŕňa štyri základné štádiá:

  1. Asymptomatická hyperurikémia

Obdobie asymptomatickej hyperurikémie sa prejavuje zvýšením koncentrácie kyseliny močovej v krvi bez vzniku artritických prejavov a môže pretrvávať akúkoľvek dlhú dobu bez toho, aby prišlo ku vzniku artritídy.

U mužov sa asymptomatická hyperurikémia často vyskytuje už v mladosti, po skončení puberty, u žien až po klimaktériu a končí sa prvým dnavým záchvatom.

  1. Akútny dnavý záchvat

Typické pre akútny dnavý záchvat je, že sa prejaví z plného zdravia vzniknutou artritídou a len ťažko môže dôjsť k odlišným diagnostickým pochybnostiam. V prvotnom štádiu postihuje len jeden kĺb, avšak neskôr môžu záchvaty postihovať viac kĺbov a majú tendenciu sa objavovať postupne so skracovacími sa intervalmi.

Medzi 40. až 50. vekom života u mužov prichádza najkritickejšie obdobie na vznik akútnej dnavej artritídy. V 60 až 70 % prípadoch býva prvým postihnutým kĺbom najčastejšie metatarzofalangálny prst palca nohy (podagra), ale môže postihnúť akýkoľvek kĺb v tele. V 15 až 20 % prípadoch je ďalším miestom postihnutia členok, koleno (gonagra), či prsty na rukách, zápästie (chiranga), lakeť. Niekedy sa záchvat môže prejaviť aj na šľachovom úpone, prípadne na niektorej burze (vačok medzi kosťou a svalom vyplnený tekutinou), napr. na Achillovej šľache alebo na lakťovom výbežku.

Príznaky choroby dna a zvýšenej kyseliny močovej v krvi

Príznaky a prejavy choroby dna a zvýšenej kyseliny močovej v krvi

Designed by Freepik

Príznaky, že ochorenie dna je prítomné, sú nechuť do jedla, bolesti hlavy a zátylku, nadúvanie, malátnosť a často triaška, s následne zvýšenou teplotou. Je zaujímavé, že akútny záchvat začína v druhej časti noci. Bolesti kĺbov začínajú pozvoľna a postupne rastú až k neznesitelnosti, či do pocitu pálenia v kĺbe (bolesť niekedy poľaví pri polievaní kĺbu studenou vodou). Na postihnutom kĺbe sa zjaví opuchlina, koža nad ňou je teplejšia a nadobudne fialkastú farbu. Podkožie presiakne a cievy v blízkom okolí sa rozšíria. Pri ustupovaní záchvatu sa bolesť postupne zmierňuje, koža nad kĺbom pomaly bledne, svrbí a olupuje sa.

Príčinou dnavého záchvatu môže byť  úraz, nezvyčajná námaha, rozčúlenie, infekcia alebo chrípka, veľké telesné alebo duševné napätie, no medzi najčastejšie príčiny patrí konzumovanie jedál bohatých na puríny, ostro korenených jedál, ako aj pitie piva a ťažkých vín.

Chorí na dnu sú veľmi citliví na chlad, horúčavu (prudké striedanie teplôt môže u nich vyvolať dnavý záchvat) a meteorologické vplyvy.

Dnavý záchvat zvyčajne skončí do 1 – 2 týždňov, niekedy však trvá až 4 – 6 týždňov, prechádza do prechodného vymiznutie prejavov ochorenia a nastáva ďalšie obdobie – fáza tzv. interkritickej dny.

 

  1. Obdobie interkritickej dny

Obdobie interkritickej dny je interval, ktorý prichádza medzi dnavými záchvatmi, po ktorých sa nález na kĺbe normalizuje a tento interval môže trvať niekoľko týždňov, mesiacov, či aj rokov. V tomto období sa chorý cíti zdravo a neudáva kĺbové ťažkosti.

U väčšiny chorých sa ďalší záchvat zjaví v rozpätí od štyroch mesiacov do troch rokov, no s príkladnou životosprávou sa už ďalší dnavý záchvat vyskytnúť nemusí.

Nasledujúce dnavé záchvaty sa niekedy objavujú len v jednom kĺbe, sú pozvoľne bolestivé, ale oveľa častejšie sa bolesť objaví hneď vo viacerých kĺboch.

 

  1. Chronická tofózna dna (prítomný opuch a zdurenie)

Je definovaná prítomnosťou tofov (zdureniny - opuchliny), ktoré obsahujú depozitá (priestory na uloženie) natriumurátu.

Tofy môžeme rozdeliť na:

a) Tofy prítomné v kostiach

Tofy v kostiach sa vytvárajú v kĺbovej chrupavke a v synoviálnom púzdre a pomerne často vedú k vzniku chronickej synovitídy (zápalu synoviálnej blany tvoriacej stenu puzdra kĺbu, zhybu a vylučujúca synoviu) a charakteristickej deštruktívnej artropatii, s konečným rozvojom deformít.

Hojenie tofu prítomného v kostiach býva veľmi zdĺhavé, keďže koža nad tofami sa stenčuje = otvára sa, až je na nej vidieť bielu masu urátových usadenín, z ktorých  vyteká kriedova hmota.

 

Dna chorboa, príznaky, prevencia, liečba

Obr. 4 Presiaknutý tofus

b) Tofy prítomné v mäkkých tkanivách

Typickým miestom, na výskyt tofov mäkkých tkanív je ušný boltec, okolie koreňového kĺbu palca nohy, pozdĺž ulnárneho okraja predlaktia a nad extenzorovými časťami drobných kĺbov ruky. Stáva sa, že sa vyskytnú aj na viečkach, jazyku a pľúcach a raritne boli objavené aj v perikarde (väzivovom vaku obklopujúcom srdce) a na srdcových chlopniach.

 

Prejavy choroby DNA

Obr. 5 Tofus na ušnici

 

Ako zabrániť prepuknutiu dny a ako znížiť kyselinu močovú v krvi?

Prvou dôležitou vecou, aby sme zabránili prepuknutiu ochorenia dny, alebo aby sme znížili hodnoty kyseliny močovej v krvi, je strava.

Najdôležitejšie odporúčania, ako sa vyhnúť ochoreniu:

  • obmedziť konzumáciu mäsa (najmä vnútorností, ako sú mozog, sladké pečivo, pečeň, obličky, slezina),
  • vyhýbať sa mastným mäsám, klobásam, mastným rybám a morským plodom,
  • vyhýbať sa alkoholu,
  • znížiť príjem potravín bohatých na puríny, čím sa uľahčí telu kontrolu nad produkciou kyseliny močovej,
  • zbaviť sa nadváhy,
  • obmedziť vyprážané jedlo a konzumovať jedlo varené,
  • konzumovať  ovocie, zeleninu, obylininy a mliečne výrobky.
  • piť veľa tekutín (ale nie alkohol), aby sa vylúčila kyselina močová obličkami.

Strava ako liečba dny a zníženie kyseliny močovej v krvi

Designed by Freepik

Liečba dny

Liečba dny nie je zložitá, ale napriek tomu sa pri nej často robia chyby. Liečba je v prípade akútneho dnavého záchvatu a chronickej dnavej artritídy odlišná, avšak v oboch prípadoch spočíva v nefarmakologických opatreniach (dietoterapia, fyzioterapia) a farmakoterapii.

 

Medikamentózna liečba dny (farmakologická)

Liečbu dny môžeme rozdeliť na 3 etapy:

  • liečbu akútneho záchvatu,
  • starostlivosť o chorého v poatakovom období (v interkritickom medzizáchvatovom),
  • liečbu chronických dnavých prejavov.

 

Liečba dny s pomocou nesteroidných antireumatík, kolchicínu, indometacínu a kortikoidov:

 

V súčasnej dobe sa na liečbu akútneho dnavého zápalu používajú 3 typy liekov. Patria sem nesteroidné antireumatiká, kolchicín (kolchicín je historický liek akútneho dnavého záchvatu, ktorý pôsobí silne protizápalovo a jeho účinnosť je až u 80 % pacientov. Je dostupný v tabletách a vysadzuje sa, ak dôjde k úľave od bolesti alebo sa prejavili nežiaduce účinky lieku (zvracanie, hnačka). Jeho alternatívou je indometacín (Perclusone, Rheumanol, Ketazón alebo iné moderné NSA - napr. diklofenak, ibuprofen) a kortikoidy.

Nesteroidné antireumatiká a antiflogistiká (NSA) sú lieky, ktoré sa používajú u väčšiny pacientov s dnou, u ktorých nie sú prítomné žiadne pridružené ochorenia.  Účinnosť liečby nesteroidnými antireumatikami sa znižuje, ak sa začnú užívať až po prvom dnovom záchvate, naopak ich účinok sa zvyšuje, ak sa začnú užívať včas. Ich nevýhodou je potenciálna toxicita, čo je potrebné zdôrazniť hlavne preto, lebo väčšina pacientov postihnutých dnou má vyšší vek a pridružené ochorenia (ako napr. srdcovo cievne ochorenie, vysoký krvný tlak alebo nedostatočne fungujúce obličky) a tiež môžu podporovať zadržiavanie tekutín v tele, hypertenziu, srdcové zlyhanie, či žalúdočné vredy (hlavne u chorých, ktorí konzumujú vo väčšej miere alkohol).

Perorálne podanie kolchicínu má pomalší nástup účinku ako NSA, ale najlepší účinok sa dosiahne pri zahájení liečby čo najskôr po dnovom záchvate, keď sa na začiatku užíva v zvýšenej dávke (určí špecialista), pokým sa pacientovi neuľaví alebo sa nedostavia nežiaduce účinky, pretože dávky, ktorá zmierňuje priebeh dnového záchvatu sa blíži k dávke, ktorá spôsobuje hnačky, kŕče a nevoľnosť. Ľudia trpiaci hepatálnym (pečeňovým) ochorením, leukopéniou (chorobné zníženie počtu bielych krviniek v krvi) alebo renálnou insuficienciou (zlyhaním obličiek) by ho nemali užívať z dôvodu, že sa hromadí v obličkách.

Podľa skúseností je podľa dostupným metód najrýchlejší spôsob liečby akútnych dnavých záchvatov injekcia glukokortikoidov, po podaní ktorého sa stav kĺbu do 24 hodín zlepší. Glukokortikoidy sa môžu podávať aj perorálne, avšak tento postup sa využíva len pri polyartikulárnej dnovej artritíde.

V dobe akútneho záchvatu nikdy nezahajuje hypourikemická liečba. Kĺb má zostať v kľude, vhodná je zvýšená poloha a studené obklady. Pri terapii medzi záchvatmi a chronickou dnou je nutné medikamentózne zníženie koncentrácie kyseliny močovej. Záchvat na jednej strane predstavuje obdobie veľmi silnej zápalovej aktivity a bolesti, ktorá je jednou z najintenzívnejších, no na druhej strane je to obdobie, ktoré je relatívne časovo obmedzené, z čoho vyplýva, že farmakoterapeutický zásah musí byť razantný. Cieľom liečby pri akútnom dnavom záchvate je zmiernenie symptómov a skrátenie doby trvania záchvatu tým, že sa zabezpečí pokoj na lôžku, znehybnenie a lokálne chladenie postihnutého kĺbu.

Hlavným dôvodom hypourikemickej liečby je zabránenie dlhodobého poškodenia kĺbov a tiež zníženie alebo eliminácia akútnych dnavých záchvatov.

U ľudí, u ktorých sa dnavý záchvat objaví len zriedka, ich hladina kyseliny močovej je zvýšená iba mierne a nemajú depozitá tofov sa hypouremická liečba nepredpisuje.

Medzi preventívny liek a tiež liek prvej voľby patrí Allopurinol, ktorý síce znižuje tvorbu kyseliny močovej, no jeho hlavnou nevýhodou je jeho znížená znášanlivosť, ktorá sa v priebehu prvého roka užívania vyvinie až u polovice pacientov. Taktiež sa môžu objaviť nutkavé zvracanie, hnačky a kožná vyrážka (raš). Liečba môže byť zahájená až po dôkladnom vyšetrení funkcie obličiek a pečene (funkcia nesmie byt porušená, pretože pri ich nedostatočnej funkcii by mohol vzniknúť život ohrozujúci stav).

Liečba urikosurikami spočíva vo zvýšení mechanizmu účinku vylučovania kyseliny močovej, ktorá sa dá dosiahnuť pomerne rýchlo znížením celkových zásob urátov. Používajú sa u chorých, mladších ako 60 rokov, u ktorých je preukázané znížené vylučovanie kyseliny močovej. Pri ich užívaní je dôležitý pitný režim vzhľadom k tomu, že najmä v kyslom moči liek zvyšuje riziko urolitiázy.

Objav lieku febuxostat sa pokladá za najväčší pokrok v liečbe dny za posledných 40 rokov. Jeho hlavnou výhodou je, že je možné  používať ho aj pri miernej a strednej obličkovej slabosti a má podstatne menej nežiaducich účinkov ako allopurinol a dokonca je účinnejší. Nežiaduce účinky sa prejavujú u menej ako 2 % liečených ľudí,  medzi ne patrí kožný raš, vzostup pečeňových enzýmov, hnačka a bolesti kĺbov (v prvých ôsmich týždňoch liečby sa môže u ľudí trpiacich dnou aktivovať akútny zápal kĺbov, čo môže súvisieť s mobilizáciou kyseliny močovej z tkanivových depozít).

Interleukín - 1β pri liečbe dnavej artritídy zohráva kľúčovú úlohu. Je označovaný za  hlavný mediátor zápalu. Ak sa raz zaháji hypouremická liečba, jej trvanie musí byť v zásade doživotné.

 

 

Nefarmakologická liečba

Dôležitou časťou nefarmakologicej liečby je úprava celkovej životosprávy, dietoterapia, ako aj fyzioterapia.

  • Životospráva ako prevencia a liečba dny

Ochrana kĺbov musí byť súčasťou denného režimu. Je potrebné si osvojiť taký štýl života, pri ktorom sa práca a námaha strieda s odpočinkom. Je vhodné, udržiavať si primeranú hmotnosť, svoj funkčný stav na udržanie dobrej kondície a pravidelne sa hýbať. Aj stresy, či časté ponocovanie môžu vyvolať dnavý záchvat. Dodržiavať dostatočný pitný režim (aspoň 2 až 3 litre nealkoholických tekutín za 24 hodín - príjem by nemal byť nárazový, ale vhodne rozložený počas celého dňa = vhodné alkalické minerálky) a tiež dohliadnúť na správne vylučovanie moču (viac ako 1400 ml za deň, čo uľahčujú obličkové vylučovanie nátrium urátov).

Pre ľudí, trpiacich týmto ochorením nie je vhodná práca vo vlhkom a chladnom prostredí, či práca so stálym zaťažením končatín (čašník) alebo práca spojená s drobnými otrasmi.

  • Dietoterapia

Základnou prioritou je redukcia hmotnosti (obézni ľudia trpia zvýšenou hladinou krvných lipidov alebo triglyceridov), kedy je nutné znížiť množstvo stravy a súčasne zvýšiť telesnú aktivitu. Je potrebné, aby pokles hmotnosti nebol väčší ako 0,5 až 1 kg za týždeň, pretože intenzívne chudnutie môže zhoršiť hyperurikémiu. Je podstatné, aby zmena nastala v konzumácii a zložení tukov, teda je potrebné obmedzenie tukov s nasýtenými mastnými kyselinami (tučnejšie mäso a údeniny), avšak na druhej strane je nutné zvýšiť konzumáciu tukov s nenasýtenými mastnými kyselinami (rastlinné oleje - pozitívne vlastnosti sa strácajú tepelným upravovaním).

Taktiež je potrebné dodržiavať striedmosť pri konzumácii alkoholu (etanol je viacerými mechanizmami zapojený v patogenéze dny a prispieva k hyperurikémii), ktorého denné množstvo by nemalo byť viac ako 30 g čistého alkoholu, čo zodpovedá cca 3 dcl vína alebo jedno veľké a jedno malé pivo.

Prioritnou a súčasťou liečby je obmedzenie purínov (riziko vzniku manifestnej dny o 40 - 50 % vyššie) v potrave (vnútornosti, baranie, jahňacie, hovädzie a bravčové mäso, divinu a hydinu, sardinky, tuniaka, údeniny a strukoviny), kaviár, droždie, nehladovanie, neprejedanie sa, obmedzenie živočíšnych bielkovín a tukov, dbať na vyváženú strava (rozloženie stravy v trojhodinových intervaloch), obsahujúcu dostatok všetkých živín, vitamínov a minerálov, konzumáciu ovocia (500g/ denne), zeleniny (500g až 600g denne, vrátane zemiakov, obmedziť paradajky, papriku, karfiol i hrach), obilniny, zemiaky, ryža, vajcia, z mliečnych výrobkov neplnotučné mlieko, netučný biely jogurt, syry a pitný režim (2 až 3 litre vhodných tekutín denne). Nie je potrebné, obmedzovať kávu, čaj, čokoládu, či kakao, lebo tieto potraviny obsahujú len rastlinné puríny, z ktorých sa kyselina močová v tele netvorí.

Dodržiavaniu nízkopurínovej diéty sa v poslednej dobe prikladá dôležitosť, je však dokázané, že chronická hyperurikémia je len minimálne podmienená diétnymi vplyvmi a taktiež obmedzenie purínov má v jej liečbe len minimálny vplyv. Pri dodržiavaní striktnej nízkopurínovej diéty dochádza k poklesu kyseliny močovej v krvi maximálne o 10 - 15 %, čo je u väčšiny chorých nedostatočné. Prioritou je medikamentózna liečba. Diéta s obmedzením purínov je síce nutná, nesmie však viesť k nedostatku niektorých dôležitých živín, z dôvodu závažných nutričných nedostatkov nezlučiteľných so životom. Jej nedodržiavaním by mohlo dochádzať k potrebe zvyšovania dávok medikamentóznej liečby, stav chorého by sa mohol zhoršovať a mohli by sa prejaviť nežiaduce účinky medikamentov. Základom diéty je striedmosť v stravovaní, s primeranou energetickou hodnotou, vhodne zvolenými dávkami všetkých potrebných živín, konzumáciu mäsa je potrebné znížiť na 400 gramov denne.

Energetický príjem zo stravy by mal byť v súlade s jeho výdajom.

Mechanizmy vplyvu:

  • zvýšená alebo nadmerná konzumácia má za následok dočasnú laktózovú acidémiu, znižuje vylučovanie kyseliny močovej obličkami, zhoršuje hyperurikémiu,
  • v metabolizme etanolu pri chronickom užívaní alkoholu dochádza k stimulácii produkcie purínov,
  • obsah purínov v pive má väčší vplyv na produkciu kyseliny močovej ako ostatné alkoholické nápoje.

Ukážka jedálnička pri chorobe DNA, strava na zníženie kyseliny močovej v krvi

Tab. 1 Vzor jedálneho lístka v akútnom období DNY

Choroba dna, dieta, stravovanie, jedálny lístok na zníženie kyseliny močovej v krvi

Ciele liečby dny

Cieľom liečby ochorenia dna je:

  • čo najskôr ukončiť akútny dnavý záchvat komplexným terapeutickým prístupom,
  • predchádzať recidívam prudkých záchvatov dnavého záchvatu,
  • zamedziť komplikáciám vyplývajúcim z depozitov nátrium urátových kryštálov,
  • predchádzať ochoreniam ako obezita, hypertenzia, obličkové kamene, dyslipidémia (porucha lipidov - tukov),
  • udržiavať hladinu kyseliny močovej < 360 μmol/l (pravidelne monitorovať hladinu kyseliny močovej v sére).

 

Prognóza pri DNE

Pri prognóze je rozhodujúca liečba, priebeh ochorenia a tiež závisí od častosti záchvatov a od pridružených chorôb. Podstatou je, aby sa choroba nedospela do chronického štádia s kĺbovými zmenami alebo poškodením obličiek, pretože môže dôjsť k invalidite a k nutnosti dialýzy. U väčšiny ľudí trpiacich na ochorenia dna je však prognóza dobrá. Do chronického štádia ich prechádza iba 5 až 10 %.

 

Záverom môžeme povedať, že v súčasnosti je liečba komplexná a je založená na správnej diagnostike, liečbe a spolupráci pacienta

Autor:

Eva Medvecká

PhDr. Mgr. Eva Medvecká, PhD., DiS

Vyštudovala III.st. VŠ v odbore ošetrovateľstvo. Má špecializáciu z anesteziológie, resuscitológie a urgentnej starostlivosti, špecializáciu z komunitného ošetrovateľstva.

38 rokov pracovala ako vedúca sestra na OAIM. Od roku 2015  je konateľom  ADOS.

Počas dlhoročnej odbornej praxe a celoživotného vzdelávania získala široké spektrum multiodborových vedomostí a skúsenosti v nemocničných zariadeniach, ale aj v  komunitnej domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Prednáša, konzultuje a oponuje  diplomové práce na VŠ v odbore ošetrovateľstvo.

Použitá literatúra:

  1. https://arztsuche24.at/ratgeber/krankheiten/gicht-urikopathie/
  2. https://tyblk.info/azRBduVnbL/DD5gt5DFAv43XN5/?esub=-7EBRQCgQAAHNX8mrvAwM7WzMTXU_wMyzuggIAAw-mgNVgEQ0aEQ0iEQ1CEQ1aA1NLB25sMX9hZGNvbWJv_1dMV1VmZXFTAANwUw&rid=-7EBNQCgQAAHBq7wMABgEBEREKEQkKEQ1CEQ0SAAF_YWRjb21ibwEx&site_option=0
  3. https://www.pcds.org.uk/clinical-guidance/gouty-tophi
  4. http://www.eatonhand.com/img/img00131.htm
  5. Kaková, M. 2015. Kvalita života pacientov s ochorením dna (Diplomová práca)
  6. Barcajová, M. 2016. Využitie fyzioterapie pri ochorení arthritis urica (Bakalárska práca)

Ďalšie články:

Krvný tlak je základný parameter, ktorý zabezpečuje optimálne fungovanie celého krvného systému, aby sa transport kyslíka, živín a regulačných faktorov, dostal k bunkám do celého tela.

Cukrovka (Diabetes mellitus) patrí medzi najčastejšie chronické ochorenia. Vzniká poruchou tvorby alebo nedostatkom hormónu, nazývaného inzulín. V začiatkoch ochorenia zvyknú byť príznaky menej výrazné.

Poznáte spôsoby ako môžeme spozorovať príznaky problémov s obličkami a najideálnejšie ako im predchádzať?

Pán Viliam (59) žil bežným aktívnym životom. Pracoval v automobilovom priemysle, venoval sa svojej rodine a svojim záľubám, pokiaľ mu pred 15 rokmi pri bežnej lekárskej kontrole nezistili prítomnosť cukru v krvi, zvýšené hodnoty cholesterolu a vysoký krvný tlak. Potvrdilo sa začínajúce štádium ochorenia obličiek. Teraz pán Viliam využíva domácu dialýzu, vďaka ktorej je jeho život takmer rovnako kvalitný, ako keď bol zdravý.

Pán Ladislav chodí do práce a teší sa zo života. Dialýzu už ani nevníma.

Představte si, že na lékaře nebudete čekat v čekárně, ale doma. A prohlídka či menší lékařský úkon neproběhne v ordinaci, ale také u vás doma, a to aniž by k vám lékař přijel. Navíc při vážnějším onemocnění nebudete muset i několikrát týdně do nemocnice na kontrolu, ale budete pod neustálým on-line dohledem třeba díky aplikaci v mobilním telefonu.