Krvný tlak a zdravie

Krvný tlak je základný parameter, ktorý zabezpečuje optimálne fungovanie celého krvného systému, aby sa transport kyslíka, živín a regulačných faktorov dostal k bunkám do celého tela.

Obr. 1 Predný pohľad na otvorené ľudské srdce. Biele šípky naznačujú normálny tok krvi

Tlak krvi sa neustále mení a je ovplyvňovaný rôznymi faktormi, napr. fyzickou aktivitou, zmenou polohy, počasia, počas spánku, ale aj v stresových situáciách.

Aké sú hodnoty krvného tlaku?

Ideálna hodnota krvného tlaku je 120/80 mmHg.

Čo je systolický a diastolický krvný tlak?

Hodnota krvného tlaku sa udáva v mmHg, teda v milimetroch ortuťového stĺpca a mení sa vzhľadom k činnosti srdca nasledovne:

• Systolický (tzv. horný) tlak - najvyšší tlak (systola), ktorý vzniká pri nameraní na vrchole srdcového sťahu. Ak vám lekár nameria napríklad hodnotu 120/80 mmHg, hodnota systolického tlaku je 120 mmHg. Pokiaľ tlak presiahne hodnotu 140 mmHg, hovoríme o vysokom krvnom tlaku a teda
  o hypertenzii. 
• Diastolický (tzv. spodný) tlak - najnižší tlak, ktorý vzniká pri nameraní vo fáze krátkeho odpočinku, kedy prichádza uvoľnenie srdcového svalu, nazývané aj diastola. Ak vám lekár nameria napríklad hodnotu 120/80 mmHg, hodnota diastolického tlaku je 80 mmHg. U zdravého človeka by hodnota nemala presiahnuť 90 mmHg.

Rozdiel medzi systolickým a diastolickým tlakom tvorí tzv. pulzný tlak (problém s ním majú väčšinou starší ľudia). Optimálny rozdiel medzi horným a dolným tlakom je 40 mmHg. 

Cievy zdravého človeka sú flexibilné, avšak s narastajúcim vekom strácajú svoju elasticitu a do ich stien sa ukladajú cholesterolové a vápnikaté čiastočky, ktoré ich postupne zužujú. Následkom zúženia ciev môže byť náhla mozgová porážka, infarkt myokardu, či smrť.

Tabuľka hodnôt zdravého krvného tlaku:

Meranie krvného tlaku

Veľké percento osôb, ktorým je potrebné merať krvný tlak v ambulancii lekárom, má strach, ktorý sprevádza úzkosť, ktorej dôsledkom môžu byť namerané zvýšené hodnoty, ktoré však nie sú smerodajné a nie vždy znamenajú hypertenziu. O hypertenzii môžeme hovoriť vtedy, ak pri ďalšej návšteve, s minimálnym odstupom o týždeň, lekár zaznamená opätovné zvýšené hodnoty krvného tlaku. 

Ku správnej diagnostike, či je náš krvný tlak v poriadku môžeme dopomôcť aj jeho domácim meraním.

Správne meranie krvného tlaku domácim meraním:

1. Výber tlakomeru - tlakomer ovládame jednou rukou, preto by sme si mali vybrať taký tlakomer, ktorý má veľké tlačidlá a dobre čitateľný displej. Odporúčajú sa používať iba certifikované digitálne tlakomery, ktoré nám svojou certifikáciou potvrdzujú aj jeho spoľahlivosť. Pomôcť môžu aj  recenzie od zákazníkov.
2. Pred meraním by sme mali byť niekoľko minút v kľude.
3. Meranie by malo prebiehať vždy v približne rovnakom čase. Najvhodnejšie obdobie je ráno a večer, pred užitím liekov. Vždy treba merať dvakrát po sebe s odchýlkou 1 až 2 minúty. Ak mávame nízky tlak, je vhodné  zmerať ho postojačky.
4. Nasadenie manžety tlakomera by malo byť na úrovni srdca, priamo na kožu a manžeta by nemala byť nasadená príliš úzko, ani široko. Pri meraní je predlaktie položené na stôl, rukou nehýbeme a uvoľníme ju. Prvé meranie tlaku by malo byť na obidvoch ramenách. 
5. Zapisovanie nameraných hodnôt je veľmi dôležité. Môžeme ich skonzultovať a skontrolovať s lekárom, aby sme zistili presnosť a správnosť nášho domáceho tlakomera a účinnosť našej liečby.
6. Pri meraní je dôležitá aj hodnota pulzovej frekvencie, ktorá by mala optimálne dosahovať 60 - 70 tepov za minútu.

Vzorová tabuľka na zapisovanie hodnôt krvného tlaku:

 

Čo je hypertenzia?

 

Hypertenzia je typické civilizačné ochorenie, ktorého ukazovateľom je zvýšená hodnota krvného tlaku. Choroba je bohužiaľ dnes veľmi častým zdravotným a závažným problémom spoločnosti a vo svete ňou trpí asi jedna miliarda ľudí. Jej výskyt v rámci Slovenskej republiky dosahuje až 50% a z pohľadu lekárov je nedostatočne liečená, o čom svedčí aj fakt, že podľa dostupných údajov sa na hypertenziu lieči iba 20 % ľudí na Slovensku. 

Podľa WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) sa od roku 1999 za artériovú hypertenziu považuje opakované zvýšenie krvného tlaku, rovnajúce sa alebo vyššie ako 140 mmHg alebo diastolického tlaku rovnajúcemu sa alebo vyššiemu ako 90 mmHg, zisteného aspoň v 2 z 3 meraní krvného tlaku.

Rozdelenie hypertenzie:

• Primárna - nie je známa príčina a trpí ňou väčšina dospelých.
• Sekundárna - je známa jej príčina (napr. ochorenie štítnej žľazy, obličiek, nadobličiek…). Trpí ňou malé množstvo dospelých a je potenciálne odstrániteľná.

Prejavy hypertenzie

Hypertenzia je postupne sa zhoršujúce ochorenie a veľakrát sa prejaví znenazdajky. Príznaky častokrát chýbajú a preto veľa z nás o svojom ochorení ani nevie a vysoký krvný tlak sa zistí úplne náhodne, hoci niektoré príznaky sú aj prejavované, no nevenujeme im dostatočnú pozornosť. 

Medzi prvotné príznaky náznaku hypertenzie patria: 

• bolesť hlavy,
• únava,
• závraty,
• krvácanie z nosa,
• bolesti na hrudníku,
• búšenie srdca,
• zrýchlený tep,
• ťažkosti s dychom,
• šumenie v ušiach,
• poruchy spánku.

Príčiny a prevencia vzniku hypertenzie (vysokého krvného tlaku)

Ochorenie, ako ďalšie z mnohých môže mať u niektorých pacientov genetický základ, avšak často býva zapríčinené viacerými faktormi. Vznik ochorenia je poväčšine zistený u obvodných lekárov. Chorobnosť je závislá od veku, pohlavia a rasy. Jej výskyt narastá s vekom.

Pravdepodobnosť, že aj my môžeme mať hypertenziu je podmienená aj rizikovými faktormi. Jedným z najdôležitejších predpokladov správnej starostlivosti o naše zdravie je to, že budeme poznať faktory, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú hodnoty tlaku. 

Rizikové faktory vysokého krvného tlaku delíme na:

Endogénne (vnútorné, neovplyvniteľné): 

• Vek - hodnoty systolického tlaku narastajú úmerne s vekom, naopak hodnoty diastolického tlaku vekom mierne klesajú. 

Ženy - najviac sú ohrozené po menopauze.

Muži - medzi 35 až 50-tym rokom života.

• Pohlavie - ženy bývajú menej náchylné na vysoký krvný tlak do obdobia klimaktéria, čo je približne vo veku 50-tych rokov, pričom muži sú  náchylnejší už od 35 roku života.
• Dedičnosť - jej podiel sa odhaduje vo výške asi 20 - 40 %.
• Rasa - u ľudí tmavej pleti je výskyt hypertenzie vyšší.

Exogénne (vonkajšie):

• Vysoký príjem kuchynskej soli prispieva ku vzniku hypertenzie.
• Konzumácia alkoholu - nadmerná spotreba zvyšuje krvný tlak. Je nutné, aby spotreba alkoholu u mužov s vysokým krvným tlakom nepresiahla denný príjem 30 gramov a u žien 20 gramov.
• Obezita - hypertenzia sa vyskytuje až u 50 % obéznych ľudí. Prejavom obezity nie je nadmerná hmotnosť, ale nadmerné hromadenie tukového tkaniva v tele, najmä v oblasti brušnej dutiny a pásu. 
• Nedostatok telesnej aktivity - jej nedostatok je spojený so zvýšením krvného tlaku. Najvhodnejšou telesnou aktivitou sú chôdza, beh, plávanie a cyklistika. 
• Stres - opakované stresové situácie môžu mať výrazný vplyv na vznik hypertenzie.
• Fajčenie - priama súvislosť, že fajčenie je príčinou vzniku hypertenzie neexistuje, avšak je dokázané, že pôsobenie nikotínu priamo ovplyvňuje cievny systém a poškodzuje cievnu výstelku.

Hypertenzia v gravidite

Hypertenzia v gravidite sa prejaví približne u 5 až 10 % žien a to spravidla po 20. týždni tehotenstva. Ide o závažný problém (preeklampsiu), kedy je ohrozený nielen život matky, ale aj život nenarodeného dieťata. 

Je veľmi dôležité oddeliť hypertenziu pred tehotenstvom a hypertenziu v tehotenstve. Ak mala žena pred tehotenstvom diagnostikovanú hypertenziu a nastavenú liečbu, je dôležité, aby v terapii pokračovala aj v tehotenstve. Ak bola hypertenzia zistená až v tehotenstve, tehotná žena by mala dbať na pravidelné sledovanie krvného tlaku aj v domácom prostredí a pri jeho zmenách by sa mala okamžite hlásiť u lekára, ktorý rozhodne o ďalšom postupe farmakologickej liečby.

Hypertenzia u detí

Je známa skutočnosť, že hodnoty krvného tlaku u detí a dospievajúcich sú úzko späté s výškou krvného tlaku v dospelosti. Je preto dôležité hypertenziu liečiť už v detskom veku. Arteriálna hypertenzia postihuje asi 1 % detí.

 

Liečba vysokého krvného tlaku (hypertenzie)

Medzi najčastejšie príčiny smrti alebo vznik invalidity patrí práve hypertenzia a jej následky. Predísť tomuto stavu, zlepšiť kvalitu života a predĺžiť život je však možné len včasnou, účinnou a trvalou liečbou a diagnostikou ochorenia. 

Liečba hypertenzie je komplexná, dlhodobá a systematická a neodporúča sa vynechať ju ani v prípade, ak sa krvný tlak normalizuje, pretože po prerušení liečby sa tlak môže znovu zvýšiť a obnoviť riziko ochorenia. 

Základným prvkom pre predpoklad úspešnej liečby je spolupráca s chorým a jeho aktívny prístup k ochoreniu a k samotnej liečbe. Až potom je možné prejsť k ďalším krokom a tým je nefarmakologická a farmakologická liečba. 

• Nefarmakologická liečba spočíva v našej kontrole, resp. v nefajčení, úprave telesnej hmotnosti, aktívnej pohybovej aktivite (beh, bicyklovanie, plávanie), úprave stravy (zvýšení príjmu nasýtených tukov, vápnika, draslíka a horčíka a taktiež konzumáciou stravy bohatej na zeleninu, ovocie, nízkotučné mliečne výrobky, hydinu, ryby a celozrnné obilniny), redukcii príjmu alkoholu, soli a tiež duševnej pohode. Odborníci na základe štúdií potvrdili, že pravidelná fyzická aktivita výrazne pozitívne ovplyvňuje krvný tlak. 

 

Predísť stresu sa dá pravidelnou a zdravou stravou, pravidelnou fyzickou aktivitou, vyvarovaním sa pravidelnému a vysokému množstvu alkoholu, či fajčenia, vypúšťaním negatívných informácií, nerobením viacerých vecí naraz, dostatočným spánkom a oddychom na dovolenkách, nebáť sa o svojich problémoch rozprávať, či nezabudnúť sa tešiť aj z maličkostí.

Zníženie krvného tlaku je možné aj pomocou niektorých bylín, ako sú napríklad medvedí cesnak, biele imelo, výťažky z olivovníka európskeho, či hloh obyčajný alebo cesnak. Liečbu je potrebné konzultovať s bylinným odborníkom.  

Dobre známym je aj fakt, že doplnky a strava obsahujúce horčík (magnézium) môžu prispieť k malému, ale klinicky významnému zníženiu krvného tlaku. Strava, bohatá na horčík má vysoké opodstatnenie u osôb s vyšším rizikom ochorení srdca a ciev a najmä vzťah medzi nadmernou konzumáciou sodíka a vysokým krvným tlakom. Medzi zdroje magnézia v strave patrí najmä zelená listová zelenina, mäso, celozrnné potraviny, orechy a mlieko. V rámci podpornej liečby je vhodné užívanie magnézia v kombinácii s vitamínom B6.

• Farmakologická liečba je liečba pomocou pravidelného a systematického užívania liekov, predpísaných lekárom. Cieľom liekov je znížiť a udržať krvný tlak tak, aby bol stabilný v správnych a primeraných hodnotách. Úspešnosť liečby závisí od spolupráce chorého a jeho presným dodržiavaním užívania liekov. 

 

Dôsledky hypertenzie na zdravie

Srdce pri vysokom krvnom tlaku pracuje ťažšie, postupne sa prispôsobuje tiaži, čo má za následok zhrubnutie ciev a zväčšovaniu srdcovej svaloviny. Následne sa znižuje jeho funkcia. Dôsledkom je rýchlo zadýchavanie sa, či už pri vynaloženej fyzickej aktivite alebo bez nej. 

Zistenie, že mávame opakovane vysoký krvný tlak by sme nemali zanedbať, pretože neliečená hypertenzia môže vážne poškodiť aj iné dôležité orgány v našom tele. 

Sociálno-ekonomická situácia - nižšie spoločenské vrstvy sú hypertenziou postihované častejšie ako spoločenské vrstvy vyššie.

MAJME NA PAMÄTI !

Nevhodná, prípadne žiadna liečba vedie:

• 3x častejšie ku vzniku ischemickej choroby srdca, 
• 6x častejšie k srdcovému zlyhaniu,
• 7x častejšie k vzniku mozgovej príhody.

Autor:

PhDr. Mgr. Eva Medvecká, PhD., DiS

Vyštudovala III.st. VŠ v odbore ošetrovateľstvo. Má špecializáciu z anesteziológie, resuscitológie a urgentnej starostlivosti, špecializáciu z komunitného ošetrovateľstva.

38 rokov pracovala ako vedúca sestra na OAIM. Od roku 2015  je konateľom  ADOS.

Počas dlhoročnej odbornej praxe a celoživotného vzdelávania získala široké spektrum multiodborových vedomostí a skúsenosti v nemocničných zariadeniach, ale aj v  komunitnej domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Prednáša, konzultuje a oponuje  diplomové práce na VŠ v odbore ošetrovateľstvo.

Použitá literatúra:

1. MÁLIKOVÁ Monika, HYPERTENZIA AKO RIZIKOVÝ FAKTOR U DOSPELEJ POPULÁCIE V SR, Katolícka univerzita v Ružomberku, Fakulta zdravotníctva
2. PRUŽINCOVÁ Miriama, HYPERTENZIA U DETÍ, Univerzita Komenského v Bratislave, Lekárska fakulta 
3. KRAJČOVIČOVÁ Monika, EDUKÁCIA PACIENTA S HYPERTENZIOU, Katolícka univerzita v Ružomberku, Ošetrovateľstvo
4. LUCIAKOVÁ Zuzana, PREVENCIA HYPERTENZIE V AMBULANTNEJ STAROSTLIVOSTI, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Fakulta zdravotníctva
5. MICHNOVÁ Katarína, HYPERTENZIA V TEHOTENSTVE A JEJ TERAPIA, Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, Katedra farmakológie a toxikológie 
6. https://sk.wikipedia.org/wiki/Krvn%C3%BD_tlak
7. https://www.mojalekaren.sk/clanok/krvny-tlak-8211-kamarat-aj-tichy-nepriatel/?gclid=Cj0KCQiA1pyCBhCtARIsAHaY_5fSXT9QPQpPiDgnlG5YKzO68Y1QpvLXxtbwetVU0KQHbRco3tdl0owaAtvUEALw_wcB
8. https://www.krvny-tlak.sk/ako-merat-krvny-tlak
9. https://sk.wikipedia.org/wiki/Srdce_(org%C3%A1n)
10. https://www.serafinbyliny.sk/magazin/vysoky-krvny-tlak-sa-da-uspesne-liecit-bylinami-detail-894?gclid=Cj0KCQjwi7yCBhDJARIsAMWFScPRuUqvIEn6Gqcc0JI9T4_pK2Qgnx4mXROw0u5usua9cbMxj6exKo0aApEmEALw_wcB
11. https://www.klubzdravia.sk/clanky/488_horcik-ma-pozitivny-vplyv-na-krvny-tlak
12. https://lekar.sk/clanok/uprava-vysokeho-krvneho-tlaku