Zlyhávanie obličiek mu bolo zistené pri náhodnej kontrole, život Viliama sa vďaka domácej dialýze takmer vôbec nezmenil.
8.7.2020Pán Viliam (59) žil bežným aktívnym životom. Pracoval v automobilovom priemysle, venoval sa svojej rodine a svojim záľubám, pokiaľ mu pred 15 rokmi pri bežnej lekárskej kontrole nezistili prítomnosť cukru v krvi, zvýšené hodnoty cholesterolu a vysoký krvný tlak. Potvrdilo sa začínajúce štádium ochorenia obličiek. Teraz pán Viliam využíva domácu dialýzu, vďaka ktorej je jeho život takmer rovnako kvalitný, ako keď bol zdravý.
Obličky „nebolia“
Ochorenie obličiek je často bez príznakov a výraznejších komplikácií. „Začalo sa to bežnou kontrolou u praktického lekára, kde mi zistili prítomnosť cukru v krvi a bol som odoslaný na diabetologickú ambulanciu. Našťastie sa cukrovka nepotvrdila, ale vyskytol sa ďalší problém – zvýšený cholesterol, zvýšené hodnoty kyseliny močovej a vysoký krvný tlak, ktorým trpeli aj moji rodičia“ hovorí pán Viliam.
Práve vysoký krvný tlak je jedným z ukazovateľov poškodenia obličiek a nakoľko obličky „nebolia“, pacient ani nemusí mať tušenie, že v jeho tele nie je niečo v poriadku.
„Začal sa kolotoč vyšetrení na nefrologickej ambulancii, kam som bol následne po vyšetreniach na diabetológii odoslaný. Pracoval som v automobilom priemysle, v 3 - zmennej prevádzke, vrátane víkendov. Moje pracovné prostredie nebolo určite ideálnym, neustále striedanie teplôt interiéru aj exteriéru vplývali na moje zdravie. Ďalším problémom bola moja nadváha a nesprávny stravovací režim. Časté prechladnutia a obličkové kamene, nepriaznivo pôsobili na moje obličky, pridala sa únava, malátnosť a zníženie pracovnej výkonnosti“ pokračuje v rozprávaní pán Viliam.
Únava je ďalším z viacerých príznakov zlyhávania obličiek. Postupne pán Viliam začal svoj boj s týmto závažným ochorením. Znížil svoju váhu, zmenil stravovanie, krvný tlak sa postupne stabilizoval.
„Bol som presvedčený, že keď budem dodržiavať všetky pokyny lekárov a budem disciplinovaný, moje ochorenie sa stabilizuje, ale mýlil som sa. Cca po 1 a pol roku mi začala stúpať hladina kreatinínu, urey a ostatných parametrov v krvi, zvýšil sa odpad bielkovín v moči, môj nefrológ ma odoslal na biopsiu obličky. Bol mi diagnostikovaný 3 až 4 stupeň obličkového poškodenia“ vysvetľuje pán Viliam.
Ochorenie postupovalo rýchlo a pán Viliam bol postavený pred ďalšie rozhodnutie.
Prišiel šok
Aj keď mal pán Viliam naštudované informácie o možnostiach liečby zlyhania obličiek, bol zaskočený a v šoku, keď sa musel rozhodnúť, pre niektorú z metód dialyzačnej liečby.
„Pani primárka mi dala dve možnosti: 1. Kontrola cievneho systému na rukách a našitie fistuly, čo znamenalo hemodialýza a 2. Kontrola brušnej dutiny a zavedenie peritoneálneho katétra do brucha, čo znamenalo peritoneálna dialýza. Myslím si, že každý človek, ktorý je postavený pred závažné rozhodnutie má oprávnený strach z toho ako to ovplyvní jeho budúci život. Mal som stále dostatok času na rozmyslenie. Pani primárka mi vysvetlila princíp hemodialýzy aj peritoneálnej dialýzy a vzhľadom k môjmu spôsobu života a aktivitám som sa jednoznačne rozhodol pre peritoneálnu dialýzu“ vysvetľuje pán Viliam.
Peritoneálna dialýza využíva pobrušnicu (peritoneum) ako filter. Pri peritoneálnej dialýze je zachovaná dlhodobo vylučovacia funkcia obličiek.
„Práve tento argument a mnoho ďalších, ako je krátka časová náročnosť, flexibilita a možnosť manažovať si svoju liečbu a čas boli pre mňa rozhodujúce“ dodáva pán Viliam.
Táto metóda je šetrná k cievnemu systému a je najlepším premostením k transplantácii, kedy sa oblička lepšie adaptuje.
Môj život s domácou dialýzou
Aké boli začiatky pána Viliama na peritoneálnej dialýze? „V úvode som bol zaškolený, ako sa vykonávajú ručné výmeny. Naučil som sa správny postup pri výmenách, ktoré som si realizoval 4x denne, dodržiavanie hygieny a umývanie rúk. Je to všetko iba o zvyku a o sile chcieť urobiť niečo pre svoje zdravie. Teraz sa liečim pomocou prístroja, večer sa k prístroju pripojím, v noci prístroj robí všetko sám, ja sa dialyzujem počas spánku. Ráno sa odpojím a môžem sa venovať tomu, čo mám v živote najradšej. Mojej rodine, vnúčikovi, turistike, som členom kapely, kde hrám na heligónke a spievam. Spievam aj v chrámovom zbore, chodím pravidelne na skúšky aj koncerty. Pravidelnými 4 hodinovými prechádzkami po horách si čistím myšlienky. Moja váha od začiatku ochorenia klesla o úctyhodných takmer 30 kg. Som presvedčený, že som urobil dobre a vďaka domácej dialýze sa môj život takmer vôbec nezmenil. Bojujem za každý prežitý deň, mám pre koho žiť a vediem naozaj plnohodnotný život. Peritoneálnu dialýzu vrelo odporúčam každému, kto môže byť touto metódou liečený“ uzatvára naše rozprávanie pán Viliam.